OBEC
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1294. Z nej vyplýva, že obec vlastnila pivovar, mlyn a rybníky. V roku 1347 uhorský kráľ Ľudovít Veľký udelil spišskému cisterciatskému kláštoru právo súdnictva a občania Hranovnice sa dostali pod jeho jurisdikciu.
Občania obce sa už v stredoveku živili okrem roľníctva aj baníctvom, ktoré malo tak veľký rozsah, že sa o stredovekej obci hovorí ako o banskom mestečku. Charakter Hranovnice ako banského mestečka potvrdzuje aj významný uhorský vedec Matej Bel, ktorý píše: "Hranovnica, mesto, leží na mieste veľmi príjemnom, niekedy sa medzi banské mestá počíta a privilégiami dávnych kráľov bola podporovaná. Mesto malo skladište na meď (Kupferhaus), neskoršie pre obchodný tovar."
Ku kultúrnym pamiatkam obce patrí Kostol sv. Jána krstiteľa, ktorý pochádza z obdobia cistercitov, v roku 1398 bol zasvätený Márii Magdaléne. Pôvodne bol postavený v neskororománskom slohu, v roku 1398 prestavaný v gotickom slohu. Počas protestantizmu bol v rukách evanjelikov, ktorí ho zasvätili sv. Martinovi. V roku 1710 bol katolíkom opäť vrátený a v roku 1715 posvätený ku cti sv. Jána Krstiteľa. V roku 1820 zhorel so všetkým náradím, aj veža so zvonmi. Obnovil ho v roku 1821 levočský staviteľ Anton Veselovský, ale kostol stratil svoj gotický sloh.
Druhý - evanielický kostol, pochádza z r. 1837.